---
Denné zamyslenie na 12. november
V Dvanástich krokoch uzdravenia Anonymných gamblerov je len málo absolútnych právd. Máme slobodu začať v akomkoľvek bode, v akom môžeme alebo chceme. Boh, ako ho chápeme, môže byť definovaný jednoducho ako „vyššia Sila“. Pre mnohých z nás v Programe bola samotná skupina prvou „vyššou Silou“. Prijať to je relatívne jednoduché, ak nováčik vie, že väčšina členov je slobodných od patologického hráčstva a on alebo ona nie. Toto uznanie je začiatok pokory. Snáď prvý raz je nováčik aspoň ochotný vzdať sa presvedčenia, že on alebo ona sama je Boh.
Je moje správanie presvedčivejšie pre nováčikov ako moje slová?
Dnes sa modlím
Nech si zadefinujem a objavím moju vlastnú Vyššiu silu. Keď sa táto definícia stane pre mňa jasnejšou a bližšou, nech pamätám, aby som nenaliehal na druhých, že moja interpretácia je správna. Pretože každý si musí nájsť svoju vlastnú Vyššiu silu. Ak sa nováčik cíti bezbožný a sám, sila skupiny môže nateraz stačiť. Nech nikdy neznevažujem silu skupiny.
Dnes si zapamätám
Sila skupiny môže byť Vyššou silou.
---
Denné zamyslenie na 13. november
Všetok pokrok možno zredukovať a merať pomocou dvoch slov: pokora a zodpovednosť. Hovorí sa, že náš celkový duchovný rast možno presne zmerať stupňom našej vernosti týmto normám. Iba zanechaním svojho egoizmu a udržiavaním spojenia s Vyššou silou môžem dosiahnuť pravú pokoru. Iba znovunadobudnutím kontaktu s realitou si môžem vypestovať zodpovednosť.
Snažím sa úprimne čo najviac žiť podľa noriem pokory a zodpovednosti?
Dnes sa modlím
Prosím, aby som si zo všetkých tých dobrých slov, známych fráz a letmých inšpirácií, ktoré sa ku mne dostávajú, zapamätal predovšetkým tieto dve: pokora a zodpovednosť. K týmto možno prísť najťažšie. K pokore preto, lebo vyžaduje, aby som odohnal preč svoju pýchu, k zodpovednosti preto, lebo mám vo zvyku používať moju hráčsku závislosť ako chabé ospravedlnenie pre vyhýbanie sa záväzkom. Prosím, aby som prelomil tieto staré vzorce.
Dnes si zapamätám
Najskôr pokora, potom zodpovednosť.
---
Denné zamyslenie na 14. november
Najskôr hľadaj trocha pokory, nabádal ma môj sponzor. Ak nebudeš, vravel, veľmi zvyšuješ riziko, že tam pôjdeš znova. Po chvíli, napriek mojej celoživotnej vzdorovitosti, som si vzal jeho radu k srdcu. Začal som praktizovať pokoru jednoducho preto, lebo som veril, že je to správne. Úprimne verím, že raz príde deň, kedy väčšina mojej vzdorovitosti bude iba spomienka, kedy budem praktizovať pokoru, pretože z hĺbky srdca chcem, aby bola štýlom môjho života.
Som ochotný vyskúšať si dnes pokoru, čo i len na chvíľu? Naučím sa túžiť po pocite, ktorý z nej mám?
Dnes sa modlím
Keďže som, tak ako veľa patologických hráčov, rebel, nech viem, že budem potrebovať praktizovanie pokory. Nech prijmem fakt, že pokoru nenadobúda vzdorovitá povaha ľahko, či už som absolútne spurný, zarytý negativista alebo, čo je rafinovanejšie, odhodlaný meniť všetko iné, len nie seba. Prosím, aby sa pre mňa pokora stala praktizovaním inštinktívnou.
Dnes si zapamätám
Osvoj si návyk pokory.
---
Denné zamyslenie na 15. november
Ako nováčik v Anonymných gambleroch som si vypočul, že moje prijatie bezmocnosti voči hraniu bolo mojím prvým krokom k slobode od jeho smrtiaceho zovretia. Čoskoro som dospel k uvedomeniu si pravdy tejto skutočnosti. V tejto súvislosti bola moja kapitulácia zúfalo nevyhnutná. No bol to pre mňa iba malý začiatok smerom k nadobudnutiu pokory. V Anonymných gambleroch sa učím, že byť ochotný usilovať sa o pokoru ako o niečo, čo by sme si mali želať pre ňu samotnú, zaberie väčšine z nás veľmi dlhý čas.
Uvedomujem si, že celý život prežitý v egoizme nemožno obrátiť v zlomku sekundy?
Dnes sa modlím
Nech hľadám pokoru ako vlastnosť, ktorú musím v sebe pestovať, aby som prežil. Prijatie mojej bezmocnosti voči patologickému hráčstvu nestačí. Prvý krok je práve o tom – je prvým krokom smerom k nadobudnutiu postoja pokory. Nech som natoľko realistický, aby som vedel, že toto mi môže zabrať polovicu života.
Dnes si zapamätám
Pýcha to pokašľala, daj šancu pokore.
---
Denné zamyslenie na 16. november
Niekedy sa stretáme s definíciou pokory ako stavom, kedy sme „učenliví“. V tomto zmysle väčšina z nás v spoločenstve Anonymní gambleri, ktorí sme schopní zotrvať v slobode od hrania, nadobudla aspoň trošku pokory, inak by sme sa nikdy nenaučili držať sa od prvej stávky. Dospel som k poznaniu, že pokora znamená byť otvorený počúvaniu druhých, neustále otvorený učiť sa.
Vidím v pokore cestu k ustavičnému rastu?
Dnes sa modlím
Teraz, keď som v sebe začal rozvíjať pokoru, nech v tom pokračujem a nevzdávam sa. Nech sa otvorím vôli Boha a návrhom mojich kamarátov v skupine. Nech zostanem učenlivý, konfrontovateľný, vnímavý a vedomý si toho, že na to, aby som bol zdravý, musím v tom vytrvať.
Dnes si zapamätám
Zostaň konfrontovateľný.
---
Denné zamyslenie na 17. november
Mnohí z nás, uzdravujúcich sa patologických hráčov, tvrdohlavo lipneme na falošných predstavách a postojoch jednoducho preto, lebo máme strach, že by sme ostali bezbranní, ak by sme priznali, že sme sa mýlili. Myšlienka „ustúpenia“ sa niektorým z nás ešte stále zdá odpudzujúca. Avšak dozvedáme sa, že našu sebaúctu dvíha to, keď dokážeme zatlačiť pýchu do úzadia a pravdivo čeliť faktom. Je možné, že skutočne pokorní ľudia majú viac nefalšovanej sebaúcty, než tí z nás, ktorí sú opakovane diskriminovaní pýchou.
Bráni mi pýcha, či už neskrývaným alebo skrytým spôsobom, v dôkladnom a vytrvalom zameraní sa na desiaty krok?
Dnes sa modlím
Nech ma pýcha neblokuje teraz, keď som našiel cestu, ktorou ísť. Kiež sa vystríham toho známeho, deštruktívneho cyklu pýchy – ego, ktoré sa neprimerane nafukuje a potom so syčaním spľasne. Kiež objavím význam „ustúpenia“.
Dnes si zapamätám
Pýcha je úhlavný nepriateľ sebaúcty.
---
Denné zamyslenie na 18. november
„Nič nie je dosť pre človeka, pre ktorého je dosť príliš málo,“ píše grécky filozof Epikuros. Teraz, keď sme slobodní od hrania, pestujeme si sebaúctu a získavame späť úctu svojej rodiny a priateľov, musíme sa vyhýbať namyslenosti pre náš novoobjavený úspech. Pre väčšinu z nás bol úspech vždy omamným nápojom. Ešte aj v našom novom živote je stále možné upadnúť do nebezpečnej pasce velikášstva. Poistkou voči nemu je pamätať na to, že sme dnes slobodní iba vďaka Božej milosti.
Zapamätám si, že akýkoľvek úspech, ktorý dnes zažijem, nie je môj, ale Boží?
Dnes sa modlím
Nech si neustále pripomínam, že som našiel slobodu pomocou Božej milosti a rovnako nech nedovolím svojej pýche, aby ma presvedčila, že som to zvládol všetko sám. Nech sa učím zvládať úspech tak, že ho budem pripisovať Vyššej Sile, nie mojej pochybnej prevahe.
Dnes si zapamätám
Uč sa zvládať úspech.
---
Denné zamyslenie na 19. november
Už sa viac nehádam s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že uspokojenie našich prirodzených túžob je hlavným zmyslom života. V Anonymných gambleroch nie je našou úlohou zhadzovať neduchovný úspech. Keď sa nad tým zamyslíme, žiadna skupina ľudí sa nedostala do väčšej kaše pri pokusoch žiť „la dolce vita“ ako my. Vždy sme sa domáhali mať viac, ako bol náš podiel – a to vo všetkých oblastiach. A i vtedy, keď sa zdalo, že vyhrávame, iba to dávalo impulz našej nutkavej potrebe, a tak sme snívali o stále väčších výhrach. Naša nutkavá potreba nebola nikdy uspokojená.
Zisťujem, že materiálne uspokojenie je iba sprievodným javom, a nie hlavným zmyslom života? Nadobúdam pohľad, v ktorom sú najdôležitejšie duchovné hodnoty a budovanie charakteru?
Dnes sa modlím
Nech dokážem na základe mojich skúseností uznať, že som nikdy dobre nezvládal nadbytok. Mal som sklon „chcieť viac“ čohokoľvek, čo som mal – lásky, výhier, peňazí, majetku, vecí. Nech ma program Anonymných gamblerov učí, že sa musím sústrediť viac na duchovnú než materiálnu hojnosť.
Dnes si zapamätám
Byť lačný po duchovných veciach je v poriadku.