---

Denné zamyslenie na 27. september

 

V minulých časoch, dokonca už ako dospelí, sme detinsky vyžadovali od ľudí, aby nás chránili, obhajovali a starali sa o nás. Správali sme sa, akoby NÁM bol svet niečo dlžný. A potom, keď nás tí, ktorých sme najviac milovali, mali dosť, ignorovali nás alebo nás možno úplne opustili, boli sme v rozpakoch. Nechápali sme, že naša nadmerná závislosť od druhých nemala úspech, pretože všetci ľudia sú omylní. Dokonca aj tí najlepší z nich nás niekedy sklamú, najmä keď sú naše nároky prehnané. Naopak, dnes sa spoliehame skôr na Boha, ako výlučne na seba alebo na druhých ľudí.

 

Snažím sa konať tak, ako si myslím, že Boh chce, aby som konal, dôverujúc výsledku Jeho vôle pre mňa?

 

Dnes sa modlím

Nech viem zo závislostí mojej minulosti, že som závislá osoba. Tak ako som závisel od patologického hráčstva, mal som tiež sklon držať sa druhých, byť od nich závislý a očakávať od nich viac, ako mohli dať. Kiež konečne prejdem od týchto nevyzretých závislostí k zrelej, zdravej závislosti od mojej Vyššej sily.

 

Dnes si zapamätám

Mám viac než jednu závislosť.

 

---

Denné zamyslenie na 28. september

 

Teraz, keď sme oslobodení od nutkania hazardne hrať a žijeme svoj život deň po dni, môžeme začať s upúšťaním od kladenia nerozumných nárokov na tých, ktorých milujeme. Môžeme preukazovať láskavosť tam, kde sme ju predtým nepreukazovali, môžeme si nájsť čas a vyjsť s iniciatívou byť pozorní, ohľaduplní a milosrdní. Dokonca aj k ľuďom, ktorých nemáme v láske, sa môžeme aspoň pokúsiť byť slušní, niekedy sa doslova premáhajúc, aby sme ich pochopili.

 

Len dnes, budem sa snažiť viac chápať, ako byť pochopený, budem slušný a úctivý ku všetkým ľuďom, s ktorými som v kontakte?

 

Dnes sa modlím

Kiež nikdy nezabudnem na svoje staré „hubovité“ ja, ktoré nasiaklo každú kvapku lásky a pozornosti, ktorú mi mohli dať moja rodina alebo priatelia, až kým celkom nevyschli. Nech sa učím byť skôr darcom ako neustálym príjemcom. Nech praktizujem ponúkanie svojho záujmu, láskavosti, ohľaduplnosti a súcitu, až kým sa ohľaduplnosť k druhým nestane mojou druhou prirodzenosťou.

 

Dnes si zapamätám

Dávanie je súčasťou existencie.

 
---

Denné zamyslenie na 29. september

 

V prvých týždňoch či mesiacoch v Anonymných gambleroch náš nestabilný emocionálny stav niekedy ovplyvňuje naše city voči starým kamarátom a rodine. U mnohých z nás sa tieto vzťahy zahoja v počiatočných fázach uzdravovania. U iných, zdá sa, pretrváva obdobie „nedotklivosti”. Keď už viac chorobne nehráme, musíme si usporiadať naše city k manželke, deťom, príbuzným, zamestnávateľovi, spolupracovníkom, ba dokonca k susedom. Dlhoročná skúsenosť v programe AG nás učí, že by sme sa mali vyvarovať robeniu dôležitých rozhodnutí v ranom štádiu uzdravovania – zvlášť emocionálne nabitých rozhodnutí týkajúcich sa ľudí.

 

Dokážem už zrelším spôsobom nadväzovať a viesť vzťahy s druhými ľuďmi?

 

Dnes sa modlím

Nech mi Boh pomáha prejsť si obdobím podráždenosti a zmätenosti spojenej s prehodnocovaním mojich vzťahov; fázami, keď si to všetko potrebujem usporiadať. Nech sa nenáhlim do nových vzťahov alebo nových situácií, ktoré vyžadujú môj citový vklad – ešte nie.

 

Dnes si zapamätám

Žiadne priskoré zaväzujúce vzťahy.

 
---

Denné zamyslenie na 30. september

 

Nehľadiac na to, čo druhí ľudia robia alebo nerobia, pre nás platí, že sa musíme držať abstinencie od hazardného hrania. Ak začne byť náš program uzdravovania závislý od konania alebo nekonania inej osoby – najmä osoby, s ktorou sme v emocionálnom vzťahu – následky sú vždy katastrofálne. Taktiež musíme pamätať na to, že silná averzia predstavuje pre nás podobne silnú emocionálnu zaangažovanosť, ako nový ľúbostný vzťah. Stručne povedané, musíme schladiť každú riskantnú emocionálnu zaangažovanosť v prvých mesiacoch uzdravovania, usilujúc sa prijať skutočnosť, že naše pocity sa môžu rýchlo a dramaticky zmeniť. Naším heslom musí byť „Najskôr to najdôležitejšie”; zameranie sa náš prvoradý problém – uzdravovanie sa z patologického hráčstva – skôr ako na čokoľvek iné.

 

Budujem pevné základy, zatiaľ čo sa vyhýbam vratkým citovým oblastiam?

 

Dnes sa modlím

Kiež mám vždy na pamäti, že zdravé vzťahy s ľuďmi sú nevyhnutné pre moje uzdravovanie, ale že nahradenie posadnutosti objektom či už lásky alebo nenávisti, je rovnako nebezpečné pre moje blaho ako akákoľvek iná závislosť.

 

Dnes si zapamätám

Závislosť je závislosťou, ktorá je závislosťou.

 
---

Denné zamyslenie na 1. október

 

Môžeme byť obklopení ľuďmi, a stále sa cítiť osamelí. Môžeme byť osamote, a jednako sa cítiť šťastní a spokojní. V čom je rozdiel? Osamelí sa cítime, ak očakávame od druhých niečo, čo nám v skutočnosti nemôžu poskytnúť. Nikto iný NÁM nemôže dožičiť pokoj v duši, vnútorné zmierenie a vyrovnanosť. A keď sa ocitneme sami, nemusíme sa cítiť osamelo. Boh je s nami; Jeho prítomnosť je ako teplo, ktoré nás obklopuje. Čím viac si uvedomujeme, že sme Bohom milovaní, tým viac sme schopní cítiť sa spokojne a bezpečne – či už sme s druhými alebo sami.

 

Pociťujem prítomnosť Boha v každom čase a na každom mieste?

 

Dnes sa modlím

Kiež chápem, že každý máme svoju vlastnú formu osamelosti, či už sme mladí a bez priateľov, starí a čakáme na smrť, olúpení, opustení, na úteku, alebo sa cítime mimo diania uprostred davu. Nech je moja osamelosť zmiernená tým, že osamelosť je v skutočnosti univerzálny pocit, ktorý pozná každý na vlastnej koži, aj keď sa zdá, že niekto má život prázdnejší, ako druhí. Nech ja, a všetci osamelí ľudia, čerpáme útechu v spoločnosti Boha.

 

Dnes si zapamätám

Osamelosť, o ktorú sa podelíme, sa stane menej osamelou.

 
---

Denné zamyslenie na 2. október

 

Celá filozofia života je zhutnená v slogane „Ži a nechaj žiť.“ Najprv sme nabádaní žiť naplno, bohato a šťastne – naplniť svoj osud radosťou, ktorá pochádza z konania dobra, nech už robíme čokoľvek. Potom prichádza oveľa ťažšia výzva: nechaj žiť. Znamená to akceptovať právo každého žiť, ako si to želá, bez kritiky alebo posudzovania na našej strane. Tento slogan vylučuje pohŕdanie tými, ktorí nemyslia ako my. Tiež nás varuje pred rozhorčením a upozorňuje nás, aby sme si nevykladali konanie druhých, ako by nám úmyselne ubližovali.

 

Mám už menšiu chuť zahlcovať si hlavu tým, čo druhí robia alebo ako žijú?

 

Dnes sa modlím

Nech žijem svoj život čo najplnšie, chápajúc, že čisté vyhľadávanie potešenia nie je nachádzanie potešenia, ale že Božia dobrota je tu, aby sa delila. Kiež sa na nej podieľam. Nech sa naučím nepreberať zodpovednosť za rozhodnutia iného dospelého – to sa iba moje staré riadiace ja pokúša byť opäť výkonným riaditeľom životov druhých ľudí.

 

Dnes si zapamätám

Ži a nechaj žiť.

 
---

Denné zamyslenie na 3. október

 

V Anonymných gambleroch som sa dozvedel, že som celkom bezmocný voči môjmu nutkaniu. Nakoniec som svoju bezmocnosť uznal, následkom čoho sa môj život otočil o 180 stupňov k lepšiemu. Mám ale moc od Boha zmeniť svoj vlastný život. Dozvedel som sa, že prijatie neznamená podvolenie sa nepríjemnej alebo ponižujúcej situácii. Znamená prijať realitu situácie a potom sa rozhodnúť čo, ak vôbec niečo, môžem a chcem s tým urobiť.

 

Prestal som sa snažiť ovládať neovládateľné? Nadobúdam odvahu meniť veci, ktoré môžem zmeniť?

 

Dnes sa modlím

Prosím moju Vyššiu silu o usmernenie pri tom, ako sa učím oddeľovať veci, ktoré môžem zmeniť od vecí, ktoré zmeniť nemôžem, pretože tento proces triedenia skutočne vyžaduje múdrosť od Boha. Nech mi „to, čo zmeniť nemôžem“ neslúži ako ospravedlnenie pre nečinnosť. Nech „to, čo zmeniť môžem“ nezahŕňa riadenie životov druhých ľudí. Nech začnem chápať moju vlastnú realitu.

 

Dnes si zapamätám

Prijatie nie je nečinnosť. Zmena nie je nadvláda.

 
---

Denné zamyslenie na 4. október

 

Sme bezmocní voči hraniu – toto priznanie nás priviedlo do programu Anonymných gamblerov, kde sa prostredníctvom bezpodmienečnej kapitulácie učíme, že v porážke je ukrytá výhra. Po istom čase sa pri práci na Dvanástich krokoch tiež učíme, že sme bezmocní nielen voči svojej vlastnej závislosti, ale aj voči závislosti druhých. Nemôžeme prinútiť iného človeka k abstinencii od hazardných hier, rovnako ako nemôžeme zadržať západ slnka. Môžeme sa postarať o materiálne alebo emocionálne potreby druhého človeka, môžeme sa s ním podeliť o skúsenosti, plakať s ním, zobrať ho na stretnutia. Nemôžeme sa však dostať do jeho hlavy a stlačiť nejaký zázračný gombík, ktorý spôsobí, že on alebo ona urobí ten najdôležitejší, Prvý krok.

 

Stále sa niekedy pokúšam hrať sa na Boha?

 

Dnes sa modlím

Nech rozumiem mojej úplne ľudskej potrebe šéfovať, mať navrch, byť najvyššou autoritou – dokonca i v ponižujúcej veci mojej vlastnej závislosti. Nech chápem, aké jednoduché by bolo stať sa vplyvným bosom Dvanástich krokov. Nech tiež chápem, že bez ohľadu na to, ako veľmi mi na tom záleží a ako veľmi chcem pomôcť, nemám žiadnu kontrolu nad závislosťou druhého, rovnako ako ktokoľvek iný nemá kontrolu nad tou mojou.

 

Dnes si zapamätám

Nemôžem projektovať uzdravenie druhého človeka.