Denné zamyslenie na 8. september

Vravia nám, že žiadna situácia nie je beznádejná. Najskôr sa nám to, pochopiteľne, zdá ťažko uveriteľné. Protiklady – nádej a zúfalstvo – sú ľudské emocionálne postoje. Sme to my, ktorí sme beznádejní, nie naša životná situácia. Keď sa vzdávame nádeje a upadáme do depresie, je to preto, lebo zatiaľ nie sme schopní veriť v možnosť, že sa veci zmenia k lepšiemu.

Dokážem prijať myšlienku: „Nie všetko, pred čo som postavený, možno zmeniť, no nič nemožno zmeniť, pokiaľ sa tomu nepostavím“?

Dnes sa modlím

Nech nezabúdam, že keďže som človek a môžem sa rozhodovať, nikdy nie som „zúfalý“. Iba situácia, v ktorej sa nachádzam, sa môže zdať beznádejná, čo ma môže priviesť do stavu beznádejnej depresie, keď vidím, že moje možnosti voľby sú zablokované. Nech tiež pamätám na to, že aj keď nevidím žiadne riešenie, môžem požiadať o pomoc Boha.

Dnes si zapamätám

Môžem si vybrať nebyť zúfalý.

Denné zamyslenie na 10. september

Dr. Alfred Adler pred rokmi predpísal pacientovi na depresiu tento liek: „Môžete sa uzdraviť, ak prvá vec, ktorou začnete každý deň, bude zamyslenie, ako priniesť skutočnú radosť ešte niekomu inému. Ak sa tohto budete držať po dobu dvoch týždňov, už viac nebudete potrebovať terapiu.“ Adlerov „recept“ sa, samozrejme, veľmi nelíši od návrhu, aby sme ešte intenzívnejšie pracovali na dvanástom kroku, čím sa zbavíme depresívnych stavov.

Keď som v depresii, držím v sebe svoje pocity? Alebo robím to, čo mi odporúčajú priatelia z AG, aby som robil?

Dnes sa modlím

Nech prevrátim sám seba naruby, vyvetrám svoju skľúčenosť, ktorá bola uzavretá v mojom vnútri, nahradím ju príjemných pocitom, že som sa zaujímal o skutočných priateľov, a potom odovzdám túto útechu tým, ktorí sú lapení v rovnakom zúfalstve.

Dnes si zapamätám

Jediným skutočným zúfalstvom je osamelosť – a osamelosť sa dá liečiť.

Denné zamyslenie na 11. september

Jednou z vecí, ktorá viac, než čokoľvek iné, dokáže zmierniť môj depresívny pocit, je láska. Musím sa usilovať byť „milý“ v zmysle byť schopný milovať druhých, a nestarať sa o to, či druhí milujú mňa. Do istej miery tým, že sa strácam emocionálne alebo duchovne v ostatných, zvyčajne nachádzam seba. Dnes chápem, čo mali ostatní na mysli, keď mi na mojich prvých nejasných mítingoch AG hovorili, že som bol tou najdôležitejšou osobou v miestnosti.

Myslím to vážne, keď to isté hovorím dnes nováčikom?

Dnes sa modlím

Kiež si uvedomujem, že ak milujem druhých bez očakávania spätnej lásky, je pravdepodobné, že na revanš dostanem určitý diel lásky. Len očakávanie uznania dokáže zrušiť hodnotu mojej lásky.

Dnes si zapamätám

Láska nie je investícia, ale milodar.

Denné zamyslenie na 12. september

„V určitých momentoch,“ napísal Coleridge, „jediný takmer nepodstatný pocit zármutku môže pomocou asociácií dať dokopy všetky malé pozostatky telesnej a duševnej bolesti a nepríjemných pocitov, ktoré prežívame ešte od detstva.“ Program Anonymných gamblerov nás neučí predstierať, že útrapy a zármutok sú bezvýznamné. Zármutok skutočne bolí, podobne ako ďalšie druhy bolesti. No teraz, keď už sme slobodní od nášho patologického hráčstva, máme oveľa väčšiu kontrolu nad naším myslením. A myšlienky, ktoré si vyberieme a budeme pri nich tráviť čas v priebehu ktoréhokoľvek dňa, môžu silno ovplyvniť povahu našich pocitov v tomto dni.

Nachádzam iné a lepšie spôsoby používania svojej mysle?

Dnes sa modlím

Nech ďakujem Bohu za bolesť, ktorá ako magnet združuje rad mojich starých bôľov do jedného veľkého, ktorý môžem vybrať, pozrieť sa naň a potom ho vyhodiť, aby som urobil miesto pre nové, aktuálne záležitosti. Nech ďakujem Bohu za obnovenie mojej citlivosti na bolesť po všetkom tom ľahkomyselom otupovaní sa počas mojich hráčskych dní.

Dnes si zapamätám

Môžem ďakovať Bohu za obnovenie mojich pocitov.

Denné zamyslenie na 13. september

Na stretnutiach AG často počujeme hovoriť, že bolesť je skúšobným kameňom duchovného pokroku. Časom si uvedomíme, že tak ako trápenia, spôsobené hráčstvom, museli predchádzať našej abstinencii, citový chaos prichádza pred vyrovnanosťou. Už viac nepociťujeme ľútosť nad všetkými, ktorí trpia, ale cítime súcit len s tými, ktorí trpia z nevedomosti; tými, ktorí nechápu účel a podstatný prínos bolesti. Ako povedal Proust: „Dobrote a múdrosti len sľubujeme, bolesť poslúchame.“

Verím, že bolesť je Boží spôsob, ako získať moju pozornosť?

Dnes sa modlím

Kiež pochopím význam bolesti v mojom živote, osobitne v prípade, keď si to smerujem závratnou rýchlosťou po ceste sebazničenia. Nech viem, že bolesť je Boží spôsob ako stopnúť vlak, v ktorom sedím, ešte predtým, než most predo mnou zaplaví voda. Môžem byť vďačný za to, že bolesť ma prinúti včas prehodiť výhybku.

Dnes si zapamätám

Bolesť zachraňuje životy.

Denné zamyslenie na 14. september

Skôr ako sme prišli do programu Anonymných gamblerov, svoje životy sme trávili útekmi pred bolesťou a problémami. Únik prostredníctvom hazardného hrania bol vždy naším dočasným riešením. Potom sme začali navštevovať stretnutia. Pozerali sme sa a počúvali, často s úžasom. Všade okolo nás sme videli zlyhania a utrpenie, ktoré sa stali skrze pokoru obrovským prínosom. Pre tých, ktorí napredujú v programe uzdravenia AG, je pokora skrátka jasným uznaním toho, čo a kto v skutočnosti sme, nasledované úprimnou snahou stať sa tým, kým môžeme byť.

Ukazuje mi program AG, aký môžem byť?

Dnes sa modlím

Prosím o pokoru, ktorá je iným výrazom pre perspektívu; triezvy pohľad na moje pravé ja a to, kde sa nachádzam vo vzťahu k Bohu a k druhým ľuďom. Nech som vďačný za pokoru: je ako spracovateľský závod, v ktorom sa moje nespracované bolesti a falošné predstavy zošľachťujú do podoby novej odvahy a vnímavosti.

Dnes si zapamätám

Pokora obnovuje moje „videnie“.

Denné zamyslenie na 15. september

Nikto nevíta bolesť s otvorenou náručou, no má svoje výhody. Tak ako fyzická bolesť slúži ako varovanie, že nás môže sužovať choroba tela, psychická bolesť môže byť užitočným znamením, že niečo nie je v poriadku – rovnako ako varovaním, že potrebujeme niečo zmeniť. Keď dokážeme zvládnuť bolesť bez paniky, môžeme sa naučiť riešiť príčinu tejto bolesti a neutekať pred ňou.

Dokážem zniesť emocionálne ťažkosti? Nie som už taký krehký, ako som sa kedysi nazdával?

Dnes sa modlím

Prosím, aby som bol schopný lepšie čeliť trápeniu alebo bolesti teraz, keď sa už zoznamujem s realitou – dobrou i zlou. Úprimne prosím, aby môj sklon byť mimoriadne citlivý zmizol, aby ľudia okolo mňa nemali pocit, že so mnou musia zaobchádzať ako s fúkaným sklom, ktoré by mohol roztrieštiť obláčik kritiky.

Dnes si zapamätám

Vyhodím moje označenie: „POZOR, KREHKÉ!“