Denné zamyslenie na 13. október
Môj pokrok v uzdravení závisí do značnej miery od môjho postoja a môj postoj záleží na mne. Je to spôsob, akým sa rozhodujem pozerať na veci. Nikto mi nemôže vnútiť nejaký postoj. V mojom prípade je dobrý postoj taký náhľad, ktorý je neskalený sebaľútosťou a resentimentami. Na mojej ceste sa bezpochyby vyskytnú kamene úrazu. No program Anonymných gamblerov ma učí, že kamene úrazu sa môžu zmeniť na nášľapné kamene pre môj rast.
Verím, ako to vyjadril Tennyson, že ľudia môžu povstať na nášľapných kameňoch svojho mŕtveho ja k vyšším veciam?
Dnes sa modlím
Nech mi Boh pomáha pestovať si zdravý postoj k sebe samému, k programu Anonymných gamblerov a k druhým ľuďom. Bože, nedovoľ mi prísť o moje duchovné stabilizátory, ktoré ma udržujú pevného v cieľoch a postojoch. Daj, aby som zamietal sebaľútosť, odrádzanie a môj sklon k prehnanému dramatizovaniu. Nech ma nevyvedie z rovnováhy žiadna záťaž.
Dnes si zapamätám
S Bohom na mojej strane sa nemusím nechať odradiť.
Denné zamyslenie na 14. október
„Zásadný pokrok je spojený s reinterpretáciou základných myšlienok,“ napísal Alfred North Whitehead. Keď sa obzrieme za výkyvmi počas nášho uzdravovania v Anonymných gambleroch, môžeme vidieť pravdu, ktorú v sebe nesie tento výrok. Robíme pokrok vždy, keď sa zbavíme starej myšlienky, vždy, keď na sebe odhalíme charakterový nedostatok, vždy, keď dospievame k ochote, aby bol tento nedostatok odstránený. Robíme pokrok deň po dni, vždy keď sa vyhneme prvej stávke, prvému návykovému skutku, ktorý by nás mohol tak rýchlo odchýliť z cesty rastu na cestu zúfalstva.
Premýšľam nad pokrokom, ktorý som urobil odkedy som prišiel k Anonymným gamblerom?
Dnes sa modlím
Nech si zapamätám, že v tomto svete je málo nových myšlienok, iba staré, ktoré sa znovu objasnia a preformulujú. Nech som si vždy vedomý, že veľké veci v živote – ako láska, bratstvo, Boh, abstinencia od návykového správania – sa zreteľnejšie definujú v každom ľudskom živote. Tak nech dá Dvanásť krokov uzdravenia nový obsah každému z našich životov a nech pamätáme na to, že ide o časom overené princípy!
Dnes si zapamätám
Dvanásť krokov funguje.
Denné zamyslenie na 15. október
Príliš často nevedomky určujem normy pre ostatných v programe Anonymných gamblerov. Čo je však ešte horšie, očakávam, že tieto normy splnia. Občas zachádzam tak ďaleko, že rozhodujem, aký pokrok by mali druhí ľudia robiť v rámci ich uzdravovania a ako by sa mali zmeniť ich postoje a konanie. Nie je prekvapujúce, že keď veci nevyjdú tak, ako očakávam, napĺňa ma sklamanie či dokonca hnev. Musím sa naučiť prenechávať druhých Bohu. Musím sa naučiť prestať jednak požadovať a jednak očakávať zmeny u druhých, sústreďujúc sa iba na svoje vlastné nedostatky. Nemôžem očakávať dokonalosť od inej ľudskej bytosti o nič viac, ako ju môžem očakávať od seba.
Môžem byť vôbec niekedy dokonalý?
Dnes sa modlím
Nech ma Boh požiada, aby som zišiel ihneď dolu, ak sa začnem šplhať na niektoré z týchto vysokých miest: na pódium, ako odborník, ktorý zjedol všetku múdrosť sveta; za rečnícky pult, ako vodca, ktorý sa chystá zmeniť svet; na kazateľnicu, ako svätuškársky posol Božích správ; na sudcovské kreslo, ako zástanca zákona. Bože, prosím, vystríhaj ma od toho, aby som si prideľoval všetku tú neoprávnenú autoritu a zachovaj ma pokorným.
Dnes si zapamätám
Tvrdá ruka nie je nápomocná.
Denné zamyslenie na 16. október
Ktosi raz povedal, že smer, akým sa uberá naša myseľ, je dôležitejší než jej pokrok. Ak je smer mojej mysle správny, potom bude iste nasledovať aj jej pokrok. Do AG prichádzame najskôr preto, aby sme dostali niečo od druhých, ale čoskoro zisťujeme, že najhojnejšie dostávame, keď dávame druhým. Ak je smer mojej mysle skôr dávať, ako dostávať, potom dosiahnem úžitok, ktorý bude presahovať moje očakávania. Čím viac sa dávam a čím veľkorysejšie otváram svoje srdce a myseľ pre druhých, tým väčší rast a pokrok dosiahnem.
Učím sa neporovnávať moje dávanie a dostávanie, prijímajúc skutočnosť, že akt dávania je sám o sebe odmenou?
Dnes sa modlím
Nech nestrácam z očí pilier Programu: pomáhať sebe prostredníctvom pomoci druhým v našom spoločnom úsilí o dosahovanie uspokojivej abstinencie od hazardnej hry. Od chvíle, ako sa odhodlám urobiť Prvý krok uzdravenia, nech cítim úžas nad dávaním a braním a opätovným dávaním naspäť. Nech mi veľmi záleží na tom, aby si druhí udržiavali slobodu od hazardnej hry, a nech viem, že im záleží na mne. Je to jednoduchá a krásna výmena.
Dnes si zapamätám
Dávaj, ber a potom opäť dávaj naspäť.
Denné zamyslenie na 17. október
Celý život som hľadal čosi, čo by mi prinieslo šťastie, vydávajúc sa mnohými cestami, raz dlhšími, inokedy kratšími. Väčšina z ciest, ktoré som si vybral, boli tie jednoduchšie, ľahšie, no miesta, kam viedli, boli neuspokojivé. Zakaždým som sa vrátil späť a vybral som si inú – opäť takú, ktorou sa šlo najľahšie. Myslel som si, že sú to skratky, no namiesto toho ma odvádzali ďaleko od mojich cieľov. Keď som nakoniec prišiel do AG, bola to jediná cesta, ktorá mi ostala.
Som presvedčený, že napriek občasným výmoľom a retardérom som konečne na správnej ceste? Idem ochotne cestou AG?
Dnes sa modlím
Dnes vstávam s možnosťou výberu. Vedú ma moje skutky a myšlienky na cestu recidívy, alebo ladia moja myseľ a skutky s cestou uzdravenia? Nech žiadam moju Vyššiu silu o pokyny, pretože už viac nie som jediným vodcom môjho života. Nech nežiadam iné značky, ktoré dokumentujú môj pokrok, ako úprimný úsmev a čistý pohľad a myseľ, ktoré sa konečne dotýkajú reality. Nech je moja vlastná radosť odpoveďou na otázku „Vybral som si správnu cestu?“
Dnes si zapamätám
O našom pokroku hovoria zázraky. Kto potrebuje viac?
Denné zamyslenie na 18. október
Ani v najdivších snoch by som si nepredstavoval odmenu, ktorá bude moja, keď som prvý raz uvažoval o odovzdaní svojho života a vôle do starostlivosti Boha, takého ako Ho chápem. Teraz sa môžem tešiť z daru môjho vlastného uzdravenia, ako aj z uzdravení nespočetného množstva ľudí, ktorí našli nádej a nový spôsob života v programe Anonymných gamblerov. Po všetkých tých rokoch chradnutia a hrôzy si dnes uvedomujem, že Boh bol vždy na mojej strane a po mojom boku.
Je moje jasnejšie chápanie Božej vôle jednou z najlepších vecí, aké sa mi stali?
Dnes sa modlím
Nech som vďačný za úžasný kontrast medzi spôsobom života, ktorý som viedol (I. časť) a spôsobom života, ktorý vediem teraz (II. časť). V I. časti som bol praktizujúci gambler s nenásytnou túžbou byť v akcii, zmietaný svojimi obavami a klamnými predstavami. V II. časti som uzdravujúci sa gambler, ktorý znovu nachádza svoje emócie, prijíma svoje povinnosti a učí sa, čo ponúka reálny svet. Bez tohto kontrastu by som nikdy nemohol pociťovať radosť, ktorú dnes poznám či pocit tichej blízkosti mojej Vyššej sily.
Dnes si zapamätám
Som vďačný za taký kontrast.
Denné zamyslenie na 19. október
Existuje nespočetné množstvo spôsobov, ktorými možno zmerať môj pokrok a rast v programe Anonymných gamblerov. Jedným z najdôležitejších je moje vedomie, že viac nie som povinný takmer nutkavo všetko a všetkých súdiť. Mojou jedinou úlohou dnes je pracovať na zmene seba samého, a nie druhých ľudí, miest a vecí. Posadnutosť neustálym posudzovaním bola pre mňa svojím spôsobom rovnako ťaživá ako posadnutosť hraním. Som vďačný, že obe bremená mi boli sňaté z pliec.
Keď budem súdiť, pripomeniem si, že vstupujem do Božieho teritória?
Dnes sa modlím
Odpusť mi moje nedovolené vstupy, keď sa zo mňa stáva samozvaný sudca ľudí, ktorí sú mi rovní. Tým, že ich posudzujem, miešam sa do ich práv posudzovať samých seba a do práv Boha na najvyššom súde zo všetkých. Nech zahodím všetky moje nástroje odsudzovania – môj vlastný meter, moje vlastné porovnávania, moje nedosiahnuteľné normy – a nech prijímam každého človeka ako neporovnateľného jednotlivca.
Dnes si zapamätám
Zahoď staré metre.
Denné zamyslenie na 20. október
Predtým ako som si priznal svoju bezmocnosť voči hraniu, bola moja sebaúcta na bode mrazu. Prišiel som k Anonymným gamblerom ako nikto, kto zúfalo chcel byť niekým. Pri pohľade späť vidím, aká bola moja sebaúcta roztrhaná a zdanlivo neopraviteľná. Postupne mi Program umožnil dosiahnuť dokonca ešte väčší zmysel pre sebaúctu. Dospel som k prijatiu seba, uvedomujúc si, že nie som až taký zlý, za akého som sa vždy pokladal.
Učím sa, že moja sebaúcta nie je závislá od prijatia ostatných, ale že ide naozaj o „vnútornú prácu“?
Dnes sa modlím
Keď mi je ťažko a cítim sa nanič, nech mi moja Vyššia sila a moji kamaráti v skupine pomôžu pochopiť, že hoci som „padol“, nebol som „zosadený“. Nech už som bol v čase mojich hráčskych dní akokoľvek chorý, so sebaúctou biedneho červíka, nech viem, že stále som mal právo voľby. A rozhodol som sa niečo so sebou urobiť. Nech je táto dobrá voľba základom pre moju znovu oživenú sebaúctu.
Dnes si zapamätám
Nebudem do seba kopať, keď sa cítim nanič.