Denné zamyslenie na 17. máj

Keď sme sa cítili vinní, ponížení alebo sme sa hanbili či už za samotnú našu závislosť alebo za veci, ktoré sme robili, keď sme „boli v akcii“, všetko to zosilňovalo naše pocity, že sme vyvrheli. Občas sme sa tajne strachovali alebo sme vlastne verili, že si zaslúžime všetky tie bolestné pocity. Niekedy sme mali dojem, že sme skutočne outsideri. Tmavý tunel našich životov sa zdal byť hrozný a nekonečný. Svoje pocity sme ani nedokázali vysloviť, a sotva sme dokázali vydržať na ne myslieť. A tak sme sa čoskoro znova pustili do hrania.

Pamätám si dobre, aké to bývalo?

Dnes sa modlím

Nech si pamätám, ako často som sa počas mojich hráčskych dní cítil sám so svojou hanbou a vinou. Ani falošná veselosť na hráčskych záťahoch, ani plytké vzťahy nadviazané v herni či stávkovej kancelárii nedokázali zabrániť, aby som sa cítil ako outsider. Nech si vážim možnosť nájsť si nových priateľov prostredníctvom Spoločenstva. Nech viem, že moje vzťahy budú už teraz zdravšie, menej závislé a zrelšie.

Dnes si zapamätám

Vďaka Bohu za nových priateľov.

Denné zamyslenie na 19. máj

„Čo leží za nami a čo leží pred nami, sú len drobnosti v porovnaní s tým, čo leží v nás,“ píše Oliver Wendell Holmes. Nikdy som nebol schopný pozrieť sa na to, čo je vo mne, až kým som neprišiel k Anonymným gamblerom a nepočul som ako niekto rozpráva môj vlastný príbeh. Potom som už viac nemusel schovávať v pozadí svoju „unikátnosť“. Navyše, ten človek vyzeral, akoby ho rozprávanie robilo šťastnejším než mňa, ktorý som to počúval. No a keďže som, tak ako vždy, závidel víťazovi, veľmi pomaly som začal rozprávať svoj vlastný príbeh aj ja.

Neprekvapuje ma dnes, ako to všetko, čo bolo v mojom vnútri, mohlo byť tak dlho držané v tajnosti pred okolím?

Dnes sa modlím

Nech pamätám – bez ohľadu na to, čo leží predo mnou alebo za mnou – na to, že musím mať Boha vo svojom vnútri, aby ma previedol cez ťažké situácie. Keď nie som v ťažkej situácii, nech viem a ďakujem, že On je dôvod, že dnes som tam, kde som.

Dnes si zapamätám

Urob vo svojom vnútri priestor pre Boha.

Denné zamyslenie na 20. máj

Patologické hráčstvo je choroba vyvolávajúca pocit osamelosti – hoci sa mohlo zdať, že sme boli súčasťou davu „v akcii“, často nás mučila osamelosť. Dokonca aj pred koncom našich hráčskych dní – predtým, ako nám naše dlhy a pocit viny ukázali, akými neovládateľnými sa stali naše životy – sme takmer všetci pociťovali, že nikam nepatríme. Buď sme sa jednoducho hanbili alebo sme boli dobrí, hluční kamaráti, ktorí túžili po pozornosti a uznaní, no len zriedka ich dostávali. Hoci sme v zdanlivej hráčskej družnosti hľadali prekonanie našej osamelosti, riskujúci partner bol vždy osamelý. Nakoniec nás zradila i samotná Hra a zanechala nás sklátených v desivej izolovanosti.

Dosahujem vnútorný pokoj?

Dnes sa modlím

Nech spoznám nežnosť dôverného vzťahu s Bohom a pokoj, ktorý môžem cítiť, keď sa dotýkam Božieho ducha. Nech transformujem túto nežnosť a pokoj do mojich vzťahov s druhými. Nech ma Boh oslobodí z môjho celoživotného pocitu osamelosti a ukáže mi, ako byť priateľom.

Dnes si zapamätám

Boh ma dokáže naučiť byť priateľom.

Denné zamyslenie na 21. máj

„Jazyk priateľstva nie je o slovách, ale o významoch,“ píše Thoreau. Život naozaj nadobúda v programe Anonymných gamblerov nový zmysel. Sledovať ľudí, ako sa uzdravujú, ako pomáhajú druhým, ako ich opúšťa osamelosť, vidieť ako okolo teba rastie Spoločenstvo, mať veľa priateľov - toto sú zážitky, ktoré by sme nemali prepásť.

Dokážem si vybaviť svoje počiatočné reakcie, keď som prišiel k Anonymným gamblerom? Verím, že som sa konečne vrátil domov?

Dnes sa modlím

Nech podobne ako program AG dodal môjmu životu nové významy, aj ja prinášam druhým rovnakú šancu na prehodnotenie svojho života vo svetle uzdravovania, spoločného cieľa, priateľstiev a duchovného rozmachu. Chválim Boha za novú víziu pre môj život. Chválim Boha, že mi prinavrátil hodnotu a zmysel života.

Dnes si zapamätám

Cením si svoj život.

Denné zamyslenie na 22. máj

Keď som prvýkrát počúval ľudí v Anonymných gambleroch, ako otvorene a úprimne hovoria o sebe, bol som šokovaný. Príbehy o ich vlastných gamblerských eskapádach, obavách a zožierajúcej osamelosti boli pre mňa doslova šokujúce. Zistil som – a sotva som si spočiatku trúfal tomu uveriť – že nie som sám, že nie som až taký odlišný od iných a že sme si vlastne veľmi podobní. Začal som si uvedomovať, že niekam patrím a moja osamelosť ma začala opúšťať.

Snažím sa odovzdávať to, čo mi ochotne dali druhí?

Dnes sa modlím

Nech začínam vidieť, keď moji priatelia v AG rozprávajú svoje životné príbehy, že naše podobné črty sú ďaleko viac udivujúce, ako naše rozdiely. Keď počúvam opisy ich patologického hráčstva a uzdravenia, nech často zažívam ten malý šok z poznania, ten pocit „hej, to je reč o mne!“, ktorý rýchlo zaženie moju odlúčenosť. Nech sa stanem nadšeným členom skupiny, a nech dávam a beriem rovnakým dielom.

Dnes si zapamätám

Rovnakosť, nie rozdiely.

Denné zamyslenie na 23. máj

Keď nováčikovia v Anonymných gambleroch zakúsia prvýkrát údiv nad tým, že sa naozaj nachádzajú medzi priateľmi, tiež si lámu hlavu – takmer s pocitom zdesenia – či je tento pocit skutočný a či pretrvá. Tí z nás, ktorí sú v Programe niekoľko rokov, môžu uistiť ktoréhokoľvek nováčika na mítingu, že je rozhodne veľmi skutočný a že naozaj pretrvá. Nie je to len ďalší neúspešný začiatok, ani chvíľkový nával radosti, po ktorom bude nevyhnutne nasledovať zdrvujúce sklamanie.

Som presvedčený, že môžem zažívať ozajstné a trvalé uzdravenie z osamelosti spojenej s mojím patologickým hráčstvom?

Dnes sa modlím

Bože, prosím, nedovoľ, aby ma brzdil strach zo znovu sa objavujúcej osamelosti. Nech viem, že otvorenosť, ktorá ma zahrieva v tejto skupine, predo mnou nezamkne dvere. Nech som trpezlivý s mojimi obavami, ktoré utvrdzovali moje niekdajšie sklamania a straty. Nech viem, že spoločenstvo skupiny ma časom presvedčí, že osamelosť je vždy liečiteľná.

Dnes si zapamätám

Osamelosť je liečiteľná.

Denné zamyslenie na 24. máj

Sotva sa možno dostať z dlhoročného podozrievania a ďalších sebaobranných mechanizmov zo dňa na deň. Úplne sme si navykli na pocit a konanie, ako by sme boli nepochopení a nemilovaní – či už to tak naozaj bolo, alebo nie. Niektorí z nás potrebujú čas a cvik na to, aby vyšli zo svojej ulity a zdanlivo uspokojivej samoty. I keď uveríme a spoznáme, že už viac nie sme sami, máme sklon občas sa vracať k starým pocitom a správaniu.

Dokážem byť nad vecou? Učím sa brať program Anonymných gamblerov a život ako voľný odev, ktorý môžem mať na sebe?

Dnes sa modlím

Nech neočakávam žiadnu totálnu zmenu všetkých mojich starých vlastností. Moja abstinencia od hrania je iba začiatok. Nech si uvedomujem, že príznaky môjho nutkavého správania vymiznú postupne. Ak sa občas pošmyknem a upadnem do mojej starej záľuby v sebaľútosti a grandióznosti, nech sa tým nenechám odradiť, ale nech som vďačný. Konečne dokážem čeliť sám sebe s úprimnosťou a nedovoľovať, aby ma premáhali moje klamy.

Dnes si zapamätám

Pekne pomaly.