Denné zamyslenie na 9. jún

Niektorí z nás, keď sme boli noví v Anonymných gambleroch, museli každému, kto počúval, rozprávať, akí sme len „hrozní“. Tak ako sme vplyvom pýchy často zveličovali naše neveľké úspechy, podobne sme vplyvom pocitu viny zveličovali naše chyby. Naháňajúc sa za všetkými ľuďmi a „spovedajúc“ sa im, sme akosi považovali bezuzdné prezrádzanie našich hriechov za ozajstnú pokoru, za veľký duchovný prínos. Iba keď sme rástli v Programe, začali sme si uvedomovať, že naša dramatizácia a rozprávačstvo boli iba formy exhibicionizmu. A spolu s týmto uvedomením prišli prvé náznaky určitej dávky pokory.

Začínam si uvedomovať, že predsa len nie som až taký dôležitý?

Dnes sa modlím

Nech sa učím, že medzi skutočnou pokorou a dramatickým sebaponižovaním je priepastný rozdiel. Nech dokážem čeliť tomu, ak sa nevedomky usilujem byť stredobodom pozornosti, len aby som všetkých tromfol s príbehmi o mojom hráčstve. Nech si dávam pozor, aby moje prečiny súvisiace so závislosťou nenaberali epickú veľkoleposť hrdinských činov. Nech má moje rozprávanie ďaleko od „hazardológu“ plného pýchy.

Dnes si zapamätám

Nebudem hrať hlavnú rolu v mojom vlastnom „hazardológu“.

Denné zamyslenie na 11. jún

Pocit viny je ľstivá zbraň v arzenáli patologického gamblera. Túto zbraň môžeme použiť proti sebe mnohými rafinovanými spôsobmi; môžeme sa ňou obratne zaháňať napríklad pri pokusoch presvedčiť samých seba, že Program Anonymných gamblerov v skutočnosti nefunguje. Musím sa neustále chrániť pred pocitom viny a sebaobviňovaním týkajúcim sa mojej minulosti. Ak je to potrebné, musím si neustále znova a znova odpúšťať, prijímajúc v sebe to dobré, rovnako ako i to zlé.

Usilujem sa o duchovný pokrok alebo sa neuspokojím s ničím, čo je menej ako ľudsky nedosiahnuteľná duchovná dokonalosť?

Dnes sa modlím

Nech sa tu a tam pozerám vo svojom vnútri po pomaly horiacich zvyškových pocitoch viny, ktoré, ak som neopatrný, dokážu zničiť môj zámer. Nech prestanem kopať do seba a poukazovať na moje nedokonalosti – všetky tie druhotné vlastnosti, ktoré uberajú z môjho ideálneho a „dokonalého“ ja. Nech sa už viac nesnažím byť nedosiahnuteľne, neľudsky dokonalý, ale iba duchovne zdravý.

Dnes si zapamätám

Som človek – čiastočne dobrý, čiastočne nie až taký dobrý.

Denné zamyslenie na 12. jún

Mnohí z nás sa ťažko zbavujú ničivých účinkov viny. V skorých začiatkoch v Programe Anonymných gamblerov som niektoré Kroky buď nesprávne chápal alebo som sa ich snažil uplatňovať príliš rýchlo a nedočkavo. Výsledkom bolo, že namiesto toho, aby som sa oslobodil, ako k tomu Kroky vedú, sa moje pocity viny a neschopnosti iba zintenzívnili. Avšak zakrátko som si aspoň bol ochotný odpustiť si a začať odznova. Podnikol som všetky sebaspytujúce a očistné Kroky v našom Programe, tak ako boli zamýšľané, a nie z podzemnej pozície ochromujúcej nenávisti a viny.

Vykonal som nápravu voči sebe?

Dnes sa modlím

Nech odpustím sám sebe tak, ako mi Boh odpustil. Nech viem, že ak sa nevzdávam starej tašky plnej viny, potom nenasledujem príklad, ktorý mi dal Boh. Ak mi dokáže odpustiť moja Vyššia sila, ktorá to prejavila už tým, že ma priviedla na toto ozdravné miesto, potom to dokážem i ja. Nech neupieram sám sebe to, čo mi Boh tak veľkoryso ponúka.

Dnes si zapamätám

Boh odpúšťa, tak musím i ja.

Denné zamyslenie na 13. jún

Neverím, že Program Anonymných gamblerov a Dvanásť krokov fungujú, pretože som to čítal v knihe alebo pretože to hovoria druhí ľudia. Verím tomu, pretože vidím druhých ľudí, ako sa uzdravujú a pretože viem, že aj ja sa uzdravujem. Už viac neverím, že som „bezradný a bez nádeje.“ Keď vidím zmenu u druhých ľudí a u seba, viem, že Program funguje. Keď sa raz jeden televízny reportér spýtal filozofa Junga, či verí v Boha, Jung mu nenáhlivo odpovedal, „Neverím, viem.“

Viem, že Program funguje?

Dnes sa modlím

Ukáž mi šťastné konce, uzdravené životy, rekonštituovaných ľudí a znovu vybudované mosty, aby som nemusel vierou prijímať fakt, že Program funguje. Nech vidím, ako funguje – pre druhých a pre mňa. Nech som vďačný za doložený skutočný úspech Programu. Nech mi táto istota pomáha nájsť vieru, ktorú potrebujem, aby som sa držal Dvanástich krokov.

Dnes si zapamätám

Program Anonymných gamblerov funguje.

Denné zamyslenie na 14. jún

Počas toho, ako sa stále viac zapájame do Programu Anonymných gamblerov, postupne dosahujeme zreteľné povedomie o význame úprimnosti a otvorenosti pre náš rast. Keď sa toto deje, jednou z prvých vecí, ktoré sme schopní prijať je, že naše správanie v minulosti bolo ďaleko od zdravého a prijateľného. Len čo si to dokážeme pripustiť, bez hanby či rozpakov, nachádzame ďalší rozmer slobody.

Očakávam v mojom postupnom uzdravovaní, že môj život bude čoraz bohatší a pokojnejší?

Dnes sa modlím

Nech pri uskutočňovaní Prvého kroku, ktorý je v dlhej dobe možno mojím prvým skutočne úprimným krokom, viem, že úprimnosť chce cvik. Moje staré, namýšľajúce si a natripované ja je také odlišné od úprimného ja, ktorým sa musím stať, ako je odlišná noc odo dňa. Nech si uvedomujem, že na moju premenu bude potrebné viac ako jedno obyčajné svitanie.

Dnes si zapamätám

Úprimnosť chce cvik.

Denné zamyslenie na 15. jún

Učenie sa ako žiť v pokoji a spoločenstve so všetkými mužmi a ženami je fascinujúce a veľmi dojímavé dobrodružstvo. Ale každý z nás v Anonymných gambleroch zisťuje, že v našom novom dobrodružstve života nie sme schopní veľkého pokroku pokiaľ si najskôr nenájdeme čas na presné a neúprosné zmapovanie ľudských trosiek, ktoré sme zanechali za sebou.

Spísal som, ako vraví Ôsmy krok, zoznam ľudí, ktorým som ublížil a dospel som k ochote všetkým to vynahradiť?

Dnes sa modlím

Nech mi Boh dá úprimnosť, ktorú potrebujem, aby som okrem pozerania sa do seba a objavovania toho, čo tam naozaj je, tiež videl, ako moje choré a nezodpovedné správanie pôsobilo na ľudí okolo mňa. Nech chápem, že moja závislosť nie je, tak ako som si zvykol myslieť, samotárska choroba; bez ohľadu na to, ako osamelo som sa cítil, moje klamstvá a výmysly sa šírili okolo mňa v stále sa zväčšujúcich kruhoch utrpenia.

Dnes si zapamätám

Klamstvá sa šíria donekonečna.

Denné zamyslenie na 16. jún

Deviaty krok programu Anonymných gamblerov znie: „Urobili sme priamu nápravu vo všetkých prípadoch, kedy to bolo možné, okrem prípadov, kedy by naše konanie im alebo iným ublížilo.“ Vykonať odškodnenie za chyby, ktoré sme spravili, môže byť, mierne povedané, extrémne náročné. Ak aj nič iné, zráža to náš egoizmus a pýchu. Ale práve toto je našou odmenou a takéto odškodnenie môže priniesť ešte väčšie odmeny. Keď ideme za niekým a povieme mu, že nás to mrzí, reakcia býva takmer vždy pozitívna. Nepochybne to vyžaduje odvahu, no výsledky viac ako svätia tento krok.

Snažil som sa zo všetkých síl vykonať všetko odškodnenie?

Dnes sa modlím

Nech sa spoľahnem na moju Vyššiu Silu, aby ma zastavila, keď sa budem snažiť odplaziť od zodpovednosti Deviateho kroku. Nech pocítim tú požehnanú, oslobodzujúcu úľavu, ktorá je sprievodným javom, keď nahlas poviem tomu, komu som ublížil, „Mýlil som sa. Dopustil som sa chýb. Je mi to úprimne ľúto.“ Nech si nerobím ťažkú hlavu z prasknutia tej krehkej, maskovacej kôry môjho ega, pretože vnútro bude vyzretejšie.

Dnes si zapamätám

Odškodnenie je požehnaním.