Čo je patologické hráčstvo?

 

Najprijateľnejšie vysvetlenie podľa Anonymných gamblerov znie: „patologické hráčstvo je choroba progresívnej povahy, ktorá sa nikdy nedá celkom vyliečiť; možno ale zastaviť jej ďalší rozvoj“. Mnohí gambleri pred návštevou Anonymných gamblerov považovali samých seba za morálne slabých alebo jednoducho „problémových“. Podľa chápania Anonymných gamblerov sú patologickí hráči skutočne ťažko chorí ľudia, ktorí sa ale môžu uzdraviť, pokiaľ sa budú – najlepšie ako vedia – držať jednoduchého programu, ktorý sa osvedčil u tisícov iných mužov a žien s rovnakým problémom.

 

Aká je prvá vec, ktorú by mal patologický hráč urobiť, aby prestal hrať?

 

Je potrebné, aby bol ochotný prijať skutočnosť, že je v zajatí progresívnej choroby a tiež by mal mať túžbu po zlepšení svojho stavu. Naše skúsenosti ukazujú, že program Anonymných gamblerov bude vždy fungovať u človeka, ktorý má túžbu prestať hazardne hrať. Nikdy však nebude fungovať u toho, kto sa nepostaví zoči-voči pravde o tejto chorobe.

 

Ako sa dozviem, či som patologický hráč?

 

O tomto môžete rozhodnúť len vy sami. Väčšina ľudí sa obracia na Anonymných gamblerov, keď sú ochotní priznať si, že ich hranie „valcuje“. U Anonymných gamblerov je tiež patologický hráč opisovaný ako jednotlivec, ktorému hranie spôsobuje narastajúce a pretrvávajúce problémy v ktorejkoľvek životnej oblasti. Mnoho Anonymných gamblerov bolo pripravených prijať pomoc až po hrozných skúsenostiach s hazardnou hrou. Iní zas čelili pomalému, postupnému úpadku, ktorý ich napokon priviedol do bodu, kedy si priznali porážku.

 

Dokáže patologický hráč niekedy v budúcnosti znovu normálne hrať?

 

Nie. Prvá stávka je u problémového gamblera to isté ako prvý pohárik u alkoholika. Skôr či neskôr opäť upadne do starého deštruktívneho systému. Len čo človek prekročí istú neviditeľnú hranicu nezodpovedného a nekontrolovateľného hrania, nikdy už nebude schopný znovu získať nad hraním kontrolu. Po niekoľkomesačnej abstinencii si niektorí z našich členov vyskúšali experimentovanie s hrou, no zakaždým so strašnými následkami. Čakal ich nevyhnutný návrat starej mánie. Zdá sa, že naše skúsenosti v Anonymných gambleroch poukazujú na tieto alternatívy: hrať – a riskovať tým svoj postupný úpadok alebo nehrať – a osvojiť si lepší životný štýl.

 

Prečo nedokáže patologický hráč prestať s hazardnou hrou iba pomocou svojej pevnej vôle?

 

Veríme, že väčšina ľudí – pokiaľ sú úprimní – si uvedomí nedostatok svojich síl pri riešení určitých problémov. V súvislosti s hazardným hraním poznáme prípady mnohých problémových gamblerov, ktorí dokázali abstinovať dlhé obdobie, no za určitých okolností – ak neboli na ne pripravení – začali znova hazardne hrať bez pomyslenia na následky. Obranné mechanizmy, na ktoré sa spoliehali – teda ich samotná pevná vôľa – ustúpili banálnemu dôvodu pre hazardnú hru. Zistili sme, že pevná vôľa a sebapoznanie pri takýchto psychických „oknách“ nepomáhajú, ale vernosť duchovným princípom, zdá sa, môže vyriešiť naše problémy. Väčšina z nás cíti, že viera v Silu vyššiu ako sme my, je nevyhnutná, ak si chceme udržať túžbu vyhýbať sa hazardnej hre.

 

Navštevujú členovia Anonymných gamblerov miesta, kde sa hazardne hrá, aby tam pomohli svojim niekdajším členom?

 

Nie. Rodiny a priatelia týchto ľudí nás opätovne žiadajú, aby sme v takomto prípade zakročili, no pravda je taká, že sme nikdy neboli schopní im takýmto spôsobom naozaj pomôcť. V skutočnosti sme dokonca cítili, že sme takouto ponukou nevyžiadanej pozornosti danému členovi len bránili jeho konečnému uzdraveniu. Vychádzame pri tom zo základnému princípu, že sám gambler by mal prísť s potrebou pomoci predtým, ako sa mu budeme venovať.

 

Chodím na hráčske záťahy pravidelne. Potrebujem Anonymných gamblerov?

 

Áno. Patologickí hráči, ktorí sa pridali k Anonymným gamblerom priznávajú, že hoci ich hráčske záťahy boli pravidelné, v obdobiach medzi nimi často nedokázali konštruktívne rozmýšľať. Tieto medziobdobia boli u nich poznačené nervozitou, podráždenosťou, frustráciou, nerozhodnosťou a postupným rozpadom osobných vzťahov. Títo istí ľudia často nachádzajú v programe Anonymných gamblerov odpoveď na otázky, ako odstraňovať svoje charakterové chyby a tiež ho chápu ako pomôcku pre morálny rast vo svojom živote. HRÁČSTVO je pre patologického hráča definované takto: Akékoľvek uzatváranie stávok pre seba alebo pre iných napríklad o peniaze, i keď len v nepatrnej miere, pričom výsledok je neistý alebo závisí od náhody či „šikovnosti“.

 

Ak sa stanem členom Anonymných gamblerov, nebudú všetci vedieť, že som patologický hráč?

 

Mnohí ľudia si už predtým, ako sa obrátili na Anonymných gamblerov, vybudovali celkom impozantnú povesť ozajstných gamblerov. Svoje hráčstvo zvyčajne prísne neutajovali. Bolo by potom zvláštne, ak by dobré správy o ich hráčskej abstinencii nevyvolávali nijaké reakcie. No nie je správne, aby niektorý z našich členov okrem svojej vlastnej príslušnosti k Anonymným gamblerom odhaľoval takúto príslušnosť aj u ktoréhokoľvek iného člena. Aj vo svojom vlastnom prípade by to mal urobiť tak, aby nespôsobil problémy spoločenstvu Anonymných gamblerov.

 

Ak prestanem hrať, nepriťaží mi to v udržaní si vhodnej práce alebo v spoločenskom styku?

 

Domnievame sa, že nie. Väčšina práce akejkoľvek hodnoty je vykonávaná bez úžitku z peňažných stávok. Mnohí z našich lídrov či už v podnikaní, priemysle alebo v profesionálnom živote dosiahli veľký úspech bez poznania cudzích kariet alebo znalosti dostihových koní. V oblasti spoločenských vzťahov nováčik čoskoro objaví mnohé príjemné a podnetné aktivity – veľmi vzdialené od čohokoľvek, čo by len trocha súviselo s hráčstvom.

 

Ako sa dá prestať hrať pomocou programu Anonymných gamblerov?

 

Tak, že človek dosahuje postupnú zmenu svojho vlastného charakteru. Môže mu v tom pomôcť vlastná sebadôvera a tiež dodržiavanie hlavných princípov Programu uzdravenia Anonymných gamblerov. Nadobúdanie tejto viery a porozumenia sa nedá nijako urýchliť. Uzdravenie sa z jednej z najnepochopiteľnejších a najzákernejších patologických závislostí si bude vyžadovať veľké úsilie. Kľúčové slová nášho uzdravenia sú ÚPRIMNOSŤ, OTVORENOSŤ a OCHOTA.

 

Môže sa gambler uzdraviť tým, že bude čítať literatúru Anonymných gamblerov alebo iné knihy o probléme patologického hráčstva?

 

Niekedy, ale nie je to bežné. Program Anonymných gamblerov funguje najlepšie vtedy, keď ho gambler uznáva a prijíma ako program, ktorý sa týka aj iných ľudí. Zdá sa, že gambler nachádza nevyhnutné porozumenie a podporu v spolupráci s inými patologickými hráčmi v skupine Anonymných gamblerov. Je schopný hovoriť o svojich minulých skúsenostiach a aktuálnych problémoch tam, kde sa cíti príjemne a kde zažíva prijatie. Miesto samoty a nepochopenia pociťuje, že je potrebný a prijímaný.

 

Vnímajú Anonymní gambleri patologické hráčstvo ako neresť?

 

Nie.

 

Je dôležité vedieť, prečo sme hrali?

 

Možno. Pokiaľ ale hovoríme o zastavení hrania, mnoho členov Anonymných gamblerov abstinuje od hazardnej hry i bez poznania dôvodov, prečo sa jej venovali. 

 

Aké sú niektoré z typických čŕt patologického hráča?

 

* NESCHOPNOSŤ A NEOCHOTA PRIJÍMAŤ REALITU. Preto uniká do vysnívaného sveta hazardných hier.
* CITOVÁ NEISTOTA. Patologický hráč si uvedomuje, že sa cíti dobre iba keď je „v akcii“. Nie je nič nezvyčajné počuť člena Anonymných gamblerov ako hovorí: „Jediné miesto, kde som cítil, kam patrím, bolo miesto za pokerovým stolom. Tu som sa cítil bezpečne a príjemne. Neboli na mňa kladené nijaké veľké nároky. Vedel som, že sa ničím, no mal som tu určitý pocit bezpečia."
* NEZRELOSŤ. Zdá sa, že spoločnou črtou problémových gamblerov je túžba mať všetky dobré veci v živote bez vynaloženia veľkej námahy. Mnohí členovia Anonymných gamblerov prijímajú fakt, že neboli ochotní dospieť. Podvedome cítili, že sa môžu vyhnúť zrelej zodpovednosti uzavretím stávky na výhernom automate alebo stávkami v pokri, a tak sa ich úsilie o únik pred zodpovednosťou stalo neuvedomelou posadnutosťou. 

Zdá sa, že patologický hráč má takisto silné vnútorné nutkanie byť „veľkým šéfom“ a potrebuje mať pocit, že oplýva veľkou mocou. Je ochotný spraviť čokoľvek (často niečo protispoločenské), aby si udržal želaný obraz o sebe u druhých ľudí. 

Potom je tu tiež teória, že patologickí hráči chcú podvedome prehrať, aby sa potrestali. Je veľa dôkazov, ktoré túto teóriu potvrdzujú.

 

Aký je ten jeho vysnívaný svet?

 

Vysnívaný svet je u patologického hráča osobitnou kapitolou. Trávi totiž množstvo času vytváraním si obrazov o veľkých a úžasných veciach, ktoré spraví hneď ako sa dočká veľkej výhry. Často sa vidí ako celkom dobročinný a sympatický človek. Je možné, že sníva o tom, ako zadováži svojej rodine a priateľom nové autá, norkové kožuchy alebo iné luxusné veci. Predstavuje si sám seba, ako vedie príjemný, pohodlný život vďaka obrovským sumám peňazí nadobudnutých zo svojho „systému“. Slúžky, ateliérové byty, krásne oblečenie, sympatickí priatelia, jachty a cesty okolo sveta tvoria zoznam vecí, ktoré sú mu „na dosah“ len čo príde veľká výhra. 

Je však na zaplakanie, že zvyčajne sa nikdy neobjaví výhra dostatočne veľká na to, aby si mohol splniť čo i len najmenší sen. Keď uspeje, hrá, aby mohol snívať ešte väčšie sny. Keď neuspeje, vo svojom zúfalstve hrá ľahkovážne ďalej a keď vidí, že sa mu rúca jeho vysnívaný svet, jeho utrpenie sa stáva neznesiteľným. Bohužiaľ, napriek všetkému zlu sa bude snažiť vyhrať všetko naspäť, ešte viac snívať a, samozrejme, privedie na seba ďalšie nešťastie. Nikto ho nedokáže presvedčiť, že svoje „skvelé“ plány nikdy neuskutoční. On tomu však verí, pretože bez svojho vysnívaného sveta by sa mu zdal jeho život neznesiteľný.

 

Nie je patologické hráčstvo v zásade finančný problém?

 

Nie, patologické hráčstvo je citový problém. Človek v zajatí tejto choroby vytvára hromadu zdanlivo neriešiteľných problémov. Samozrejme, vznikajú aj finančné problémy, no okrem nich tiež môže čeliť manželským, zamestnaneckým alebo právnym problémom. Patologickí hráči sa ocitajú v situácii, keď stratili najlepších priateľov a príbuzní ich odmietli. Zdá sa, že spomedzi všetkých vážnych ťažkostí sa finančné problémy riešia najľahšie. Keď sa patologický hráč pridá k Anonymným gamblerom a zanechá hazardné hranie, zvyčajne sa tým zvýši jeho príjem, zníži sa odliv financií spôsobený hazardným hraním a čoskoro sa finančné tlaky začnú uvoľňovať. Členovia Anonymných gamblerov si uvedomujú, že najlepšou cestou k finančnému zotaveniu je tvrdá práca a splácanie vlastných dlhov. Vyhlásenie osobného bankrotu či požičiavanie si peňazí (finančná pomoc pred krachom) nepriaznivo vplýva na naše uzdravenie a preto sa takémuto konaniu treba vyhnúť. 

Najťažší, a časovo najnáročnejší problém, ktorému čelíme, spočíva v dosahovaní zmeny nášho charakteru. Väčšina členov Anonymných gamblerov považuje tento problém za svoju najväčšiu výzvu, s ktorou sa treba začať pasovať čo najskôr a pokračovať v tom v priebehu celého svojho života.

 

Kto sa môže stať členom Anonymných gamblerov?

 

Každý, kto má túžbu prestať hazardne hrať. Nijaké ďalšie pravidlá alebo predpisy týkajúce sa členstva v spoločenstve Anonymných gamblerov nie sú.

 

Koľko stojí členstvo v Anonymných gambleroch?

 

U Anonymných gamblerov neexistujú metódy výberu členov. Nováčik nič nepodpisuje a ani sa k ničomu nezaväzuje. S našimi skupinovými mítingmi a s našou službou sú však spojené určité výdavky. Nakoľko sú Anonymní gambleri tradične plne finančne sebestační a odmietajú príspevky zvonka, tieto výdavky sú hradené cez dobrovoľnú finančnú podporu našich členov.  Naše skúsenosti ukazujú, že prijatie tejto finančnej zodpovednosti je podstatnou súčasťou nášho individuálneho i spoločného procesu rastu.

 

Prečo sú členovia Anonymných gamblerov v anonymite?

 

Anonymita má veľký praktický význam pri udržiavaní jednoty nášho spoločenstva. Cez jej uplatňovanie na úrovni tlače, rozhlasu, filmov a televízie eliminujeme možnosť, aby sa niektorému z našich členov dostalo slávy a uznania. Takto sa vyhneme vnútorným bojom o moc a prestíž, ktoré by výrazne narúšali našu jednotu. 

Anonymita má veľký význam aj v tom, že priťahuje nových členov, ktorí sa spočiatku cítia so svojím problémom spoločensky stigmatizovaní. Preto nováčikovi zaručujeme takú anonymitu, s akou sám súhlasí. 

Čo je však dôležitejšie, začíname si uvedomovať, že anonymita má pre nás nesmiernu duchovnú hodnotu. Intenzívne nám pripomína, že je vždy potrebné klásť princípy nad osobnosti. 

Ak chceme prežiť ako jednotlivci, vyžaduje si to, aby sme sa vedeli zrieknuť pocitu osobného ocenenia. . . Takto spoločenstvo Anonymných gamblerov nielenže obhajuje pravú pokoru, ale sa ju snaží aj uplatňovať v praxi a práve prostredníctvom väčšej pokory nás vedie k životu v pokoji a bezpečí počas ďalších rokov, ktoré máme pred sebou.

 

Sú Anonymní gambleri náboženská organizácia?

 

Nie. Spoločenstvo Anonymných gamblerov tvoria ľudia rozličného vierovyznania, agnostici i ateisti. Nakoľko členstvo v Anonymných gambleroch nie je podmienené konkrétnym náboženským presvedčením, nemôže byť vykresľované ako náboženská organizácia. Program uzdravenia Anonymných gamblerov je založený na prijatí určitých duchovných hodnôt, ale každý člen si môže tieto princípy slobodne interpretovať tak, ako mu to vyhovuje.